Keď už si poviete že si dáte pokoj s výletmi a potom Vás kamoš zavolá na kúpačku k moru do jesenného Chorvátska. Samozrejme s cestovným kávovarom MOKA od COFFE2GO, ku ktorému už štandardne nesmie chýbať cestovný držiak.
Bola jeseň, moje plány na jesenné poflakovanie sa boli tak nejak už na bode mrazu. Až do chvíle, kým sa ma kamarát spýtal, či nevyužijeme posledné teplé lúče na krátky pobyt v Chorvátsku pri mori. Bol to silný chrobák v hlave. Nedalo sa ináč, musel som ísť 🙂
Kamarát mal dovolenky viac a tak vyrazil o deň skôr. Ja až nasledujúci deň a aj to poobede. Ubytovanie som mal v horách kúsok za Záhrebom. Pre krátkosť času som volil 90% diaľnice. Celodenný dážď nebol moc príjemný, ale skútrik, aj nepremokavé oblečenie od Macny fungovalo prekvapivo na 100%. Aj po celodennej jazde v daždi som bol suchý, vrátane nôh, vďaka čižmám s Goretexom.
Do ubytovania som dorazil vo večerných hodinách. Na mieste nebol ani internet, ani signál, a tak bolo aspoň viac času na jedlo a oddych.
Nasledujúce ráno bola predpoveď počasia neurčitá a tak mi bolo jasné, že nepremoky nemôžu hlboko do tašky 🙂 Po raňajkách som vyrazil smer Plitvické jazerá. Cesta bola z noci mokrá a tak bolo potrebné ísť opatrne, čo bolo na druhú stranu fajn, nakoľko rýchlosť bola nižšia a ja som si tak mohol užívať Chorvátske hory. Cestu do Makarskej som volil vnútrozemím, čo bolo super, lebo doprava bola minimálna a naozaj som si to užíval. Až do momentu, kedy prišla naozaj kvalitná búrka s výdatným dažďom. Táto búrka sa mi stala osudná, nakoľko v horách havaroval kamión a cesta tak bola neprejazdná. Vtedy sa ukázala jedna veľká nevýhoda výberu cesty vnútrozemím, a to, že ak je nejaká uzávera, musíte sa vrátiť aj 100km, presne ako v mojom prípade. Musel som sa vrátiť až niekde k Zadaru, kde som sa napojil na diaľnicu a po nej pokračoval až takmer do Makarskej. Na diaľnici som krásne vyschol s predošlého lejaku. Avšak tesne pred Makarskou prišla ďalšia prietrž, tam som to však už “šupol” do zástavky a pekne si posedel hodinku, kým dážď pominul. Bolo to asi 10 min. od hotela, ale už som nechcel ísť v daždi, bolo toho naozaj dosť za tieto dva dni 🙂
Po príchode na hotel nastalo zvítanie, posťažovanie si na počasie, a šup ho do kraťasov a na Pljeskavicu niekde k moru.
Nasledujúce doobedie sme sa rozhodli previezť k skvostnému mostu Pelješac Bridge, ktorý odporúčam navštíviť, ak sa motáte v tejto lokalite. Zvažovali sme ešte Dubrovník, ale vidina dobrého jedla na promenáde a kúpanie sa v mori bola silnejšia motivácia. Večer to bolo už len o vymetaní miestnych podnikov. More malo stále prijateľnú kúpaciu teplota a aj pláže boli prekvapivo plné vzhľadom na pokročilý dátum. Evidentne takto uvažujú viacerí ako my :). Je po sezóne, promenády nie sú tak plné ako počas sezóny a more prázdne a čisté. Večer bol ako cez “kopírak” z predchádzajúceho dňa.
Na druhý deň padol návrh na návštevu Skywalku Bikovo, a tak sme vyrazili v skoré ráno. Vzhľadom k obdobiu na spoplatnenom vstupe už nebolo veľa ľudí, a keby aj, na skútri sa vymotáme hore rýchlejšie… 🙂 Avšak počas sezóny a autom si treba určite privstať.
Viditeľnosť bola rôzna a oblaky sa striedali so slniečkom, a i tak sme si to vychutnávali. Cestou hore nás sprevádzalo spálenisko a smrad, nakoľko v lete tu vypukol požiar a časť lesa sa tak zmenila na čierne pohrebisko. Veríme, že tak dostali šancu na život ďalšie rastliny a les bude čoskoro obnovený. Po ceste k Bikovu sme sa zastavili v miestnej pekárničke a kúpili balkánsku špecialitu: Burek plnený mletým mäsom a bol naozaj vynikajúci. Odporúčam. Poobedie už bola klasika, more, kúpanie a obžerstvo.
Ďalší deň sme boli doobeda zaspomínať v Baške vode a spraviť tak nejaké fotky a videá k cestovnému prenosnému kávovaru MOKA od Coffe2go.
Poobede sme dali prechádzku po okolitom prístave a horách, a záver dňa sme sa rochnili na pláži a kúpali v mori, aj keď bolo zamračené. Teplo však bolo príjemné.
Nasledujúci deň sme mali naplánovaných odchod. Pre zjednodušenie a skrátenie času sme zvolili v Chorvátsku 70% diaľnice a v Maďarsku detto. Plán bol vyraziť v skorých ranných hodinách. Avšak ráno bola taká víchrica, že nás ani len nenapadlo vystrčiť čumák z hotela. Vietor vôbec neutíchal a tak nám nič iné neostalo, len okolo desiatej vyraziť, aj napriek nepriazni počasia. Vietor bol naozaj silný, niekedy sme mali pocit, že nás sfúkne ako prach. Niektoré úseky na diaľnici boli obmedzené na rýchlosť 40km/h. Taký vietor na ceste sme ešte nezažili. Ukľudnilo sa to až niekde za Záhrebom po zjazde z diaľnice. Teplota začala klesať a tak sme pri 14°C nahodili na sebe nepremoky, vyhrievané rukavice a pokračovali sme ďalej. V HU klesla teplota až k 7°C a cestovný komfort šiel dole. No i tak sme si tento výlet užili na maximum, čo to zrelaxovali, perfektne zajazdili, a i vykúpali v mori. Jesenný trip do Chorvátska stál určite zato. Príroda v horách tak mala mimo sezóny svoje veľké čaro! Možno aj väčšie, ako v lete.
