Cestovanie s campervanom k susedom do Čiech

Keďže cestovanie milujem, často premýšľam, ako do toho zahrnúť aj rodinku. V podstate som cestovateľ samotár a 90% mojich výletov je na motorke. 

No chcem ukázať našej dcérke krásy života a vštepiť jej prístup k cestovaniu a harmónii k prírode už útleho detstva. A cestovný prenosný kávovar MOKA samozrejme nechýbal ani na tomto výlete 🙂

Cestovny_kavovar_nas_mlyn_v_hradcanech_26

A tak som hľadal spôsob. Jasné, šlo by to aj Bookingom, ale musí existovať predsa lepší spôsob ako stráviť čas spolu a v prírode. Obzvlášť, keď obe moje baby sú hrozné zveromilky 🙂

Na stan je jedna prikrpatá a druhá nepripravená 🙂 A tak prichádzal v úvahy karavan, alebo obytné auto nazývané aj campervan. Na karavan a veľké čudo za guľou som sa necítil a tak prišiel v úvahu už len campervan.

A tak som začal pátrať a gúúgliť a gúúgliť. Samozrejme je požičovní veľa, ale buď boli ďaleko a ísť po auto 200km tam + 200km späť mi neprišlo ekonomické, alebo auta boli príliš veľké, alebo zase malé. A tak som sa obrátil s prosbou na tip v jednej Facebookovej skupine. Od jednej pani som dostal tip na malú rodinnú požičovňu Transitformer Prenájom obytných dodávok a tak som ich kontaktoval, dostal úvodné info k možnostiam a cene. Boli ozaj fér a tak sme sa dohodli. Finančné podmienky mali akceptovateľné a sú cenovo dostupní pre veľkú škálu cestovateľov. Mimochodom, stali sme sa priateľmi a začali sme si vzájomne pomáhať v našom biznise. Takže ich môžem len a len odporučiť a myslím si, že to nebol môj posledný prenájom nie len v tomto roku.

Druhou veľkou úlohou bolo nájsť vhodné miesto. Túto úlohu sme si nechali až na deň pred odjazdom, nakoľko predpoveď počasia bola nevyspytateľné. Miesto sme nechceli úplne na divoko a ako na prvý kempovací výlet sme chceli zázemie, aj vzhľadom na našu 2,5 ročnú dcérku, ktorá dokáže napodobniť mŕtvu vačicu z kreslenej rozprávky Doba ľadová. Ale vôbec netušíme ako k tomu došla. Od vtedy je to vačica, inakšie je to Babu, alebo červík 🙂

Na vyhľadávanie miest vhodných na kempovanie hlavne v CZ je super aplikácia Bezkempu.cz.

My sme si takto našli malú farmičku Náš mlýn v Hradčanech .  

Je to farma plná kôz, ovečiek, husí, kačiek, majú aj mačky a psa Mášu, ktorý ľúbi kuracie steaky. Na farme si viete kúpiť domáce vajíčka, alebo ozaj výborný kozí syr, ktorý vôbec nesmrdí, a to ja som na kozí syr „fajnofka“ Majitelia sú opäť veľmi milí a ústretoví ľudia. Pani manželka sa stará o zverinec a pán manžel má zase veľkú záľubu v reštaurovaní  starých motoriek prevažne CZ a staručkých aut. Na dvore ich je niekoľko a na každé jedno čaká nový príbeh, nový zážitok. Či už v podobe hojdačky, preliezačky, alebo luxusného apartmá s klimatizáciou. Po dohode viete ísť do konca s pani majiteľkou pásť kozičky na vedľajšiu lúku s Vašimi ratolesťami. V mlyne majú, resp. pripravujú aj bytík pre tých, čo neholdujú obytným autám, alebo stanu. Farma disponuje dostatočne veľkým prístreškom s plynovým varičom, grilom a elektrikou. Taktiež majú samostatné splachovacie WC so sprchami, teplou vodou a vonkajším umývadlom.

V prvý deň príjazdu sme mali pekné počasie, pobehovali sme v kraťasoch, zakempili sme náš campervan. Babu objavila „milión“ zvieratiek a veľký bazén prerobený na mega pieskovisko s tonou hračiek. A tak chúďa nevedela kam skôr. Naháňanie kôz a husiek bolo asi silnejšie.

Ráno sme sa však prebudili do daždivého rána, a tak za príjemného klepania dažďových kvapiek  sme postupne vyliezali až okolo deviatej. Nebolo sa kde ponáhľať. 

Keďže sa jednalo o naše prvé kempovanie, trocha sme zápasili s priestorom, rozložením vecí, dažďom, zníženým stropom, že Evička? 🙂 Ďalší problém bol ten dážď a potreba Babu vyliezť za každú cenu von. A tak sme ju poobliekali do nepremoku, my sme na seba nahádzali čo sme našli a šup ho von. Počasie bolo našťastie také, že dážď sa striedal s nedažďom 🙂 akurát sme museli červa častejšie prezliekať. Pod prístreškom sa dalo pracovať za notebookom a tak sme kombinovali všetky tieto možnosti.

Nasledujúce dni už hlásili bezdažďovo a slnečno a tak sme si mohli dovoliť rozložiť markízu, hodiť pod ňu stôl a stoličky a užívať si ticho a čaro farmy. Pozemok bol celý obrastený stromami a tak na mieste parkovania takmer nefúkalo. Babu bola maximálne spokojná. Užívala si veľkého oploteného pozemku, haldu zvieratiek a nekonečné možnosti objavovanie všetkého.

Campervan si Babu obľúbila, a už prvý deň po návrate a odovzdaní auta sa pýtala späť do neho, no ale nedá sa stále… 🙂 Verím však, že si to budeme môcť čoskoro znova zopakovať.

Týmto článkom chcem „povzbudiť“ všetkých, ktorí po takomto štýle cestovanie túžia. Ide to aj popri práci, aj s malým dieťaťom a každá negácia je len výhovorka ako nevystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Zážitky sú to výnimočné, aj keď nemusia byť hneď samozrejme najlepšie. My sme to robili pre našu malú vačicu a vidieť jej šťastné očká je pre nás to najdôležitejšie. 

Recommended Articles

X